„Red herring“, moderná architektúra a Kamenné námestie

Autor: Nina Bartošová | 16.6.2013 o 19:58 | (upravené 17.6.2013 o 10:02) Karma článku: 9,46 | Prečítané:  1840x

Zákulisné politické ťahy prebiehajúce v súvislosti s Kamenným námestím mi berú nádej, že urbanistické plánovanie v našej krajine má šancu dosiahnuť niekedy úroveň bežnú v kultúrne vyspelých spoločnostiach. Na úvod odhliadnime od konkrétnych hodnôt súboru objektov obchodného domu a hotela z hľadiska slovenskej moderny a významu jej tvorcu, architekta Ivana Matušíka. Nie preto, že by neboli opodstatnené – práve naopak – ale preto, že chcem upozorniť na fakt, že Matušíkovo dielo je v tejto politickej hre tým, čomu Angličania hovoria „red herring“ – trikom na odpútanie pozornosti od hlavnej záležitosti. Tou je vlastný záujem developerskej spoločnosti Lordship, a.s. (1) o vlastníctvo celého mestského bloku, aby mohla podľa vlastného uváženia naplánovať výstavbu vyhovujúcu nie spoločenským, ale jej vlastným finančným záujmom.

Schéma vlastníckych vzťahovSchéma vlastníckych vzťahovZdroj: www.namestiepreludi.sk

Developerské spoločnosti nie sú hlúpe a naivné slovenské prostredie im hrá do kariet. Stačí si najať ochotných architektov (v tomto prípade je to kancelária SIEBERT + TALAŠ, spol. s r. o.) a s ich pomocou vyvolať dojem, že ide o záujem obyvateľov mesta, že projekt prinesie „oživenie a zrevitalizovanie“ priestoru, že je ideálnym riešením problému. Stačí pár vizualizácií so zelenými stromami a veselými postavami, trochu farebných balónikov a obyvatelia sa potešia, že sa konečne niečo pozitívne udeje. Samozrejme je dobré posnažiť sa o sofistikovanejšie vysvetlenie zapadajúce do širšieho kontextu urbanizmu mesta, ktoré by prípadne obhájilo aj zmenu v územnom pláne zóny (O čo sa môže zaslúžiť nie nezaujatý Inštitút urbánneho rozvoja, ktorého skutočné ciele sú dosť otázne - http://www.iur.sk/sk/uvod). Potom je už málokto schopný vidieť hlavný problém: že hybnou silou mestského plánovania nemôže byť finančný záujem súkromnej spoločnosti, aspoň nie za takýchto podmienok.

Existuje riešenie? Jednoduché nie. Vinník totiž nie je len developer. Developerom ide všade na svete predovšetkým o zisk, o rýchlo návratný zisk, ktorý je a priori v rozpore so záujmom mesta, kde je cieľom dlhodobý kvalitný rozvoj. Dobré riešenia mestského plánovania vedia tieto protichodné záujmy skĺbiť, ale len v prípade, že sa hrá s odokrytými kartami. Vinníkom nie je ani sám architekt. V čase súčasnej ekonomickej krízy je ťažko odmietnuť zákazku, hlavne s vedomím, že niekto tak či tak developerovi vyhovie. Ak by sme chceli niekoho viniť, tak je to naša celá spoločnosť a jej krátkozrakosť a netrpezlivosť, ktorá sa odráža vo všetkých sférach, nielen v urbanizme. Jediným riešením je zdĺhavé dôsledné plánovanie, v ktorom sa stavia a búra až na základe dobre premysleného konceptu rozvoja územia, ktorý ako vieme v Bratislave nemáme. V našom prípade je teda, v záujme dlhodobého horizontu, byť radšej zdržanlivý v stavebných prácach.

Hlavná architektka mesta Ingrid Konrad uviedla počas verejného zasadnutia slovenskej pracovnej skupiny Docomomo (http://www.register.ustarch.sav.sk/index.php/sk/docomomo.html) a otvorenia diskusie k výzve „Stop búraniu Bratislavy!“  (3. 4. 2012, na Spolku architektov Slovenska v Bratislave), že riešenie vidí vo vyhlásení architektonickej súťaže. Na prvý pohľad znie takýto postup správne – lenže tu narážame na ďalší problém – že my architekti si myslíme, že sme dostatočne kompetentní o týchto veciach sami rozhodovať, možno ešte s prizvaním dopravných inžinierov. Tu je hlavný rozdiel v plánovaní vo vyspelých spoločnostiach a v plánovaní u nás. Aj urbanistická súťaž potrebuje podklady a dobré podklady nevzniknú za pár mesiacov. Je potrebné množstvo odborníkov z rôznych oborov, opakované prehodnocovanie spoločenských záujmov, verejné debatovanie priebežných výsledkov – nestačí predostrieť verejnosti konečný územný plán na spripomienkovanie – je potrebné zapojiť rôzne zložky už počas prebiehajúceho procesu plánovania. K hotovým návrhom, bez znalosti kontextu a podrobností, nie je možné sa relevantne vyjadriť. Takže to, že Kamenné námestie plán zóny má, nie je dostačujúci argument. Nestačí ani funkcia hlavného architekta, ktorý v podstate nemá žiadne práva o čomkoľvek rozhodnúť. Ale nebuďme naivnejší ako sme: súčasná situácia je spôsobená tým, že jednotlivcom, ktorí majú štátne financie a politické rozhodovanie pod palcom, to jednoducho vyhovuje.

Vráťme sa k Matušíkovmu súboru na Kamennom námestí, ktorého hodnoty sa nachádzajú v celkom inej rovine, ako spomenuté politické záujmy, a tým pádom sa javia ako slabé v argumentácii ohľadne budúcnosti námestia. Navyše čerstvá skutočnosť, že Pamiatkový úrad SR opätovne zamietol návrh na vyhlásenie komplexu obchodného domu a hotela za Národnú kultúrnu pamiatku, nešťastne prihral do kariet tým, ktorým ide nie o celospoločenské blaho, ale len o vlastný zisk. Štatút NKP je často tým, čo konárik topiacemu: môže zabrániť búraniu, ktoré je motivované individuálnym záujmom. Objekty, ktoré túto „nálepku“ nezískajú sú automaticky v plánovacom procese vnímané ako „zbúrateľné“, ako druhotriedna architektúra. Slovenská moderna je pritom niečím tak osobitým, originálnym, dokonca aj naši českí kolegovia ju obdivujú pre jej odvážnosť. Jej vnímanie z hľadiska klasickej historickej estetiky, ktoré je podporené viedenskou pamiatkarskou školou z tradície ktorej PÚ SR vychádza, je úzkoprsé. Bez moderných pamiatok by bola Bratislava ako ktorékoľvek iné malé Rakúsko-Uhorské mestečko.

Zatiaľ čo pre jedných, vrátane PÚ SR, je silným argumentom to, že na Kamennom námestí sa porušil pôvodný historický kompaktný mestotvorný blok zástavby, pre druhých je pamäť tohto miesta silno spojená s touto razantnou modernou architektúrou. No a čo, že je moderný urbanizmus prekonaný a dnes vidíme aj jeho negatíva – ale obchodný dom s hotelom je už dnes tiež históriou – pre ďalšiu generáciu rovnako podstatnou, ako pre predošlú blok z 19. storočia. Konkrétne nedostatky na námestí sa dajú riešiť celkom iným spôsobom, na čo napríklad upozorňuje občianska iniciatíva Námestie pre ľudí (http://www.namestiepreludi.sk/). „Je neúnosné, aby bol ako dôvod na odstránenie takej významnej stavby uvádzaný neporiadok a jej umŕtvenie, ktoré je spôsobované zámerne. Ide o štandardný postup aplikovaný u nás pri moderných pamiatkach: umŕtviť, devastovať a čakať“ hovorí Henrieta Moravčíková, teoretička architektúry a predsedníčka slovenskej pracovnej skupiny Docomomo, zameranej na dedičstvo modernej architektúry (2).

Slovenská moderna má niekoľko skvostov aké sa dnes, kedy všetko podmieňuje rýchla finančná návratnosť a čo najlacnejšie materiály, už nestavajú. Nehovoriac o tom, že v konkurenčnom boji architektov, často zvíťazí nie najschopnejší architekt, ale ten ktorý ponúkne najlacnejšie riešenie. Je škoda ak prídeme o kvalitnú architektúru len preto, že ju ešte nevieme oceniť, lebo nie je dostatočne historická, prípadne ju nedokážeme mentálne oddeliť od éry totality. Som presvedčená, že najneskôr o 50 rokov pochopia nielen odborníci, že stavba akou je napríklad Eurovea – a aká hrozí na Kamennom námestí – je celkom neporovnateľná s nadčasovou kvalitou architektúry bývalého hotela Kyjev a obchodného domu Prior, ktorý v roku 1960 navrhol vtedy ešte len 30 ročný architekt Matušík. Ako povedal významný slovenský teoretik architektúry Matúš Dulla na už spomenutom zasadnutí Docomomo: „Chráňme si to najlepšie, čo sa tu podarilo vytvoriť, nemáme špičkových vecí veľa...“ Otázka je, či si to uvedomíme včas a či jedného dňa nebudeme stavať zmenšené atrapy modernej architektúry na pripomenutie vlastnej minulosti, podobne ako maketu židovskej synagógy, ktorá sa objavila na Rybnom námestí v lete 2012.

Poznámky:

1 – Spoločnosť Lordship, a.s. je vlastníkom hotela a len časti pozemkov – nie väčšiny, ako uvádzajú Bratislavské noviny (http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/vystavba/hotel-kyjev-ani-byvaly-prior-nebudu-kulturnou-pamiatkou.html?page_id=319488&utm_source=mailing&utm_content=319488&utm_campaign=20130612).

Dôležitá časť pozemku na Kamennom námestí stále patrí spoločnosti TESCO a celý verejný priestor južne od fasády obchodného domu patrí mestu.

2 – Topolčanská, M., Bartošová, N. K diskusii z verejného zasadnutia Slovenskej pracovnej skupiny Docomomo k petícii –„Stop búraniu Bratislavy!“ In A&U. Roč. XLVI, 2012, č, 1–2. s. 115.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?